Sviatosť pokánia (Svätá spoveď)
Pri sviatosti pokánia ide o odpustenie hriechov spáchaných po krste. Úkon návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.
Podľa prikázania Cirkvi „každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov“. Kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť prv, akoby prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa. Deti majú pristúpiť k sviatosti pokánia skôr, ako pristúpia k prvému svätému prijímaniu. (KKC 1457)
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú: zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť; zmierenie s Cirkvou; odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy; odpustenie, aspoň čiastočné časných trestov, ktoré sú následkami hriechov; pokoj, spokojnosť svedomia, duchovná útecha a vzrast duchovných síl pre kresťanský boj. (KKC 1496)
Sviatosť pokánia a zmierenia sa vysluhuje zvyčajne pred svätou omšou. V prípade potreby je vhodné o túto sviatosť požiadať kňaza a vyspovedať sa v dohodnutom termíne.
V Zohore sa každý prvý piatok v mesiaci spovedajú chorí. Príbuzní nahlásia kňazovi presnú adresu chorého.