Svätá Margita (Margaréta) u Grékov ju poznáme pod menom Marina. Narodila sa v Antiochii v Pizídii (Malá Ázia), v druhej polovici tretieho storočia. Jej otec bol pohanským kňazom. O jej matke sa nezachovali žiadne informácie. Pravdepodobne matka zomrela krátko po pôrode. Otec ju zveril do výchovy pestúnky, ktorá bola tajnou kresťankou. Pestúnka ju vychovala v kresťanskej viere a pripravila ju na prijatie sviatosti krstu.
Tieto udalosti sa stali bez vedomia jej otca. Toto obdobie bolo charakteristické aj tým, že prebiehalo prenasledovanie kresťanov (Maximilán, Diokclecián). Potom čo oznámila otcovi, že je kresťankou, musí opustiť rodný dom. Vracia sa naspäť ku svojej pestúnke. Následne sa Margita venuje paseniu oviec a vykonávaním ďalších prác, ktoré jej umožňovali, aby sa venovala ešte viac modlitbe, najmä za svojho otca a za bratov vo viere, ktorí boli čím viac prenasledovaní.
Pri svojej dennej práci stretáva nového miestodržiteľa Olibria, ktorý bol zasiahnutý jej krásou. Olibrius ju chcel za manželku. Margita ho odmietla s odôvodnením, že ona zasvätila svoj život Ježišovi. Povedala mu: „Môžeš snáď žiadať, aby som sa vzdala neba a na miesto toho si mám zvoliť prach zeme?“ Olibrius sa cítil veľmi ponížený a nariadil jej telo páliť pochodňami a zbičovať. Po ďalšom krutom mučení bola sťatá na verejnom námestí mesta, v roku 305.
Dátum sviatku podľa „Calendarium romanum generale“ je 20. júla.
Patrí medzi 14 pomocníkov v núdzi. Je patrónkou poľnohospodárov, rodičiek, panien, manželiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti.
Znázorňovanie: Väčšinou sa podľa legendy znázorňuje s drakom, napr. okenná vitráž (detail) z kostola v Zohore alebo maľba od Tiziana v Pradu v Madride či kresba od Martina Schongauera (Berlín). Často má sv. Margita u seba palmu, kríž, palicu s krížom i korunu, knihu a hrebeň. Niektoré zo spomenutých atribútov možno vidieť aj na soche z nášho kostola. Sv. Margita býva znázorňovaná aj s inými pannami, napr. so sv. Barborou na krídlovom oltári od Altdorfera v kláštornom kostole Sv. Floriána v Rakúsku.