Najstaršie správy o farárovi a kostole

V literatúre sa často chybne opakuje, že fara v Zohore bola založená v roku 1397. Ide o nesprávnu interpretáciu prameňa. Údaj pochádza z kanonickej vizitácie ostrihomskej arcidiecézy konanej v roku 1397. Vizitácia sa nám nezachovala v origináli. K dispozícii máme jej vydanie tlačou v roku 1667 (01) a 1742 (02). Napriek tomu sa v súčasnosti jej znenie považuje za dôveryhodný prameň. V jednej zo statí sú vymenovávaní farári, ktorí spadajú pod Bratislavské prepošstvo. Na poslednom mieste (keďže zoznam je zoradený abecedne) je uvedený Zohor. Z toho vyplýva jediné – v roku 1397 mal Zohor vlastného farára. Jeho meno nepoznáme. Či tam bol len od tohto roku alebo už dlhšiu či kratšiu dobu, vizitácia nehovorí. Skôr by sme mohli predpokladať, že v dedine už nejaký čas pobýval. Či mal Zohor vlastného farára už v časoch Ota z Tallesbrunnu alebo ešte skôr, sa môžeme iba domnievať. Nižšia úvaha o datovaní kostola v Zohore, by mohla naznačovať, že tomu tak mohlo byť. Teda v roku 1397 nebola v Zohore založená fara, ale po prvýkrát sa spomína farár. V súvislosti s týmto záznamom je možné hovoriť aj o existencii kostola a aj fary v Zohore v roku 1397. Máme však k dispozícii ešte jednu pomôcku – patrocínium kostola. Dnešný zohorský kostol je zasvätený sv. Margite Antiochijskej (03) a toto zasvätenie prevzal už od svojich predchodcov. Keď trochu pobádame a preveríme si ďalšie kostoly na území Slovenska s týmto patrocíniom, dospejeme k zaujímavému poznatku. Kostoly v Šiveticiach, Šámote, Malej Mači, Plavči a Šamoríne boli postavené už v 13. storočí. Kostoly v Turčianskom Jasenove a Ratnovciach boli postavené na prelome 13. a 14. storočia, v Bučanoch na začiatku 14. storočia, v Gabčíkove, Zborove a Dlhej pri Trnave v 14. storočí. Čiže spadajú do obdobia pred najstaršou zmienkou o zohorskom farárovi.
Najstarší kostolík na Záhorí v Kopčanoch (04) je tiež zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Bol postavený už v 9. storočí. Okrem kostola v Kopčanoch máme v 9. storočí písomne doložený kostol sv. Margity aj pri Balatone v Maďarsku. Toto patrocínium bolo teda používané vo veľkomoravskom období. Neskôr sa rozšírilo jeho používanie aj v Uhorsku. Ako sme videli zo zoznamu kostolov, najviac ich pochádza z 13. storočia. Nárast úcty k sv. Margite treba hľadať v križiackej výprave do Svätej zeme, ktorú podnikol uhorský kráľ Ondrej II. (1205-1235) v rokoch 1217-1218. Z tejto výpravy doviezol ako relikviu hlavu tejto svätice. Zvláštnu úctu k nej mu vštepila pravdepodobne matka Agnesa, ktorá pochádzala z Antiochie. A mnoho následne stavaných kostolov bolo zasväcovaných práve sv. Margite.
Uvedené informácie nám dovoľujú uvažovať, že kostol v Zohore mohol byť postavený už v období 13. storočia.
Od roku 1397 do roku 1548 nemáme žiadne informácie týkajúce sa farnosti v Zohore. Až úvod k sťažnostiam zohorských poddaných voči svojmu zemepánovi Gašparovi Šerédimu z roku 1548 podáva stručné správy. Uvádza, že v Zohore je kostol (je to najstaršia priama zmienka o kostole v Zohore) a je dostatočne vybavený obvyklými potrebami. Dedina mala aj vlastného farára, avšak ten musel slúžiť aj obyvateľom mestečka Stupava. A keďže nezvládal spravovať obidve farnosti, odišiel na iné miesto. Meno farára dokument neuvádza. Okrem Stupavy musel sa zohorský farár starať aj o farníkov z Lozorna, pretože tí vlastný kostol ani farára nemali a patrili ako filiálka pod Zohor. Z okolitých dedín južného Záhoria mali v tomto roku kostol a vlastného farára ešte Pernek, Plavecký Mikuláš, Sološnica, Kostolište, Plavecký Štvrtok, Gajary a Stupava. Ostatné dediny spadali pod niektorú z týchto farností ako filiálka.
Ďalšou zo sťažností bolo, že strecha kostola bola v zlom stave a hrozilo jej zrútenie. Farníci preto prosili správcu panstva, aby mohli použiť na opravu zisk z výčapu vína, avšak nebolo im to dovolené. Správa o havárijnom stave strechy kostola naznačuje, že kostol už bol staršieho dáta. Dokument ešte spomína, že k fare prináležala aj lúka, ale tú obsadil správca panstva a nedovolil ju kosiť sedliakmi.
Z rokov 1561 a 1562 máme k dispozícii dve najstaršie kanonické vizitácie. Išlo o osobné návštevy cirkevných predstavených na nim podliehajúcich farách a kontroly ich stavu. Zo zápisu z roku 1561 sa dozvedáme, že Zohor nemal vlastného farára a bohoslužby a sviatosti sem chodil vysluhovať farár Lukáš zo Stupavy. Farníci boli slovenskej národnosti a katolíckeho vierovyznania. Neobsadenosť zohorskej fary bola iba dočasná. Predchádzajúci spis z roku 1548 vraví, že miestny farár odišiel. Ako dlho pred týmto rokom to bolo, nevieme. Či tu pôsobil nejaký kňaz medzi rokmi 1548 až 1561, taktiež nevieme. Vizitácia z roku 1562 nás už ale informuje, že Zohor mal vlastného farára. Bol ním Ján pochádzajúci z moravskej obce Nosislav pri Židlochoviciach, južne od Brna (Johannes de Nosisslauia…ex Morauia). Predtým ako sa stal kňazom, bol ženatý. Za kňaza bol vysvätený v Krakove. Okrem zohorskej farnosti spravoval aj lábsku. Vizitátor bol s jeho službou spokojný.

PRAMENE A LITERATÚRA
– Acta et decreta synodi dioecesanæ, Strigoniensis. Authoritate illustrissimi ac reverendissimi domini Petri Pazmany, archiepiscopi Strigoniensis. Celebratæ Tyrnaviæ, Anno Domini M.DC.XXIX. die IV. Octobris et sequentibus. … Pro Commoditate Parochorum recusum, Anno Domini M. DC. LXVII. s. 95.
– PÉTERFFY, Carolus: Sacra concilia Ecclesiæ Romano-Catholicæ in Regno Hungariæ celebrata ab anno Christi MXVI usque ad annum MDCCXXXIV… Pars secunda. Posonii, MDCCXLII, s. 271.
– RÁBIK, Vladimír: Formovanie farskej siete na juhozápadnom Slovensku v stredoveku (Bratislavské prepoštstvo). In: RÁBIK, Vladimír a kol.: Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v trnave, 2010, s. 36-39.
– BUCKO, Vojtech: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava, 1939, s. 132, 142.

 (Spracoval:  Mgr. Pavol Vrablec, PhD.)

 

V roku 1897 začal sa stavať nový kostol sv. Margity Antiochijskej.  Na pamätnej tabuli pri vstupe do kostola sa nachádza doslovne nasledovný text: „Tento kostol, zasvätený k úcte svätej Margity, panny a mučenice, bol postavený v rokoch 1897-98 za kardinála arcibiskupa prímasa Františka Vazsaryho, ktorý daroval na (zhotovenie) oltára 2000 zlatých, za farára Františka Markoviča a richtára Vendelína Vlčeka, architektom Ferdinandom Kittler-Gratzlom z Bratislavy. Na náklady patróna kostola grófa Ľudovíta Károlyiho z Nagy-Károly 10.000 zlatých, obce Zohor 70.000 zlatých a (tiež) z darov dobrodincov.   Posvätený 2. októbra 1898.“

Zmenu dátumu slávenia posvätenia chrámu vyžiadal zohorský farár  vdp. František Markovič.  Dňa 21. augusta 1899 biskup Jozef Boltizár,  generálny vikár v Ostrihome jeho žiadosti vyhovel.  Listina obsahuje nasledovný text:  „Dôstojný pán farár, majúc na mysli rozumné dôvody, ktoré ste mi, dôstojný pane, v liste pod číslom 71,  19.,  tohto mesiaca (augusta), poslali, určujeme, aby výročie posviacky kostola, ktoré sa pôvodne stanovilo na prvú októbrovú nedeľu, tohto roku, t. j.  1899 a na všetky ďalšie roky do budúcna, bolo v nedeľu pred začatím modlitieb sv. ruženca, teda na poslednú septembrovú nedeľu. Rozhodnutie treba presne dodržiavať a listinu o tom uchovávať vo farskom archíve.“

Rodový erb grófa Ľudovíta Károlyia je umiestnený pri vstupe do kostola. V spodnej časti erbu sa nachádza text s rodinným mottom tohto rodu „FIDE ET VIRTUTE FAMAM QUAERE“. V preklade tento text znamená: „Vierou a čnosťou k získaniu dobrej povesti“.

Károlyiovci sú v dejinách známi už niekoľko storočí. Rodokmeň tohto rodu siaha až do roku 1150. V tomto rode sa vyskytovali významní generáli, politici, diplomati a pisári. Zaslúžili sa aj o stavbu kanálov v okolí Palárikova, ktoré každoročne až dodnes zadržiavajú vodu z rieky Váh. Významný v tomto rode je Sándor, szatmársky župan. Práve on sa významnou mierou zaslúžil o uzavretie mieru medzi Uhorskom a Rakúskom v roku 1711. Rod Károlyiovcov je významný tým, že podporoval aj výstavbu kostolov.